day-to-day

Neviem to výstižnejšie nazvať! Dni ubiehajú ako voda. Ani sa nenazdám, sú tu opäť Vianoce! Veď teraz bola Veľká noc! Všetko plynie tak veľmi rýchlo! Toto si všímam tak za posledné 2-3 roky.

Kde sa podeli tie dni, kedy som si povedala, že nie je čo robiť… nie je čo…nuda.. a „čumela“ som do „telky“.. alebo som vylihovala na posteli.. je tomu už tak 15 rokov.

Teraz tie dni plynú veľmi rýchlo. Mám pocit, že mi život uniká medzi prstami. Tak to rýchlo všetko plynie. Ja nestíham. Odrazu nemám čas už takmer na nič. Nič neurobím, nič nestíham. Fúúúhaaa.

Buď som v inej dimenzii, alebo nie celkom chápem realite!!!

Minulý rok som sa za všetkým naháňala, mala som dojem, že nič nestíham, a deň aj keby mal viac ako 24 hodín, tak nestíham a nič nestihnem! Prišlo mi to ako beh na dlhé trate, na trate, ktoré nemajú koniec.. Mohla by som bežať takto donekonečna a bez výsledku… Úplný ošiaľ, stres vo vnútri, zhon, neistota, strach, kedy to skončí. Pre mňa absolútna katastrofa. Panika. Toto nie som ja, ja sa nespoznávam. Čo sa to vôbec deje? Nechápala som!

Až raz! Ostala som stáť uprostred ulice! Vtedy to tak docvaklo v hlave! Kríza stredného veku? Hm, ale to sa mi nemôže stať! Príliš mladícko rozmýšľam na to! Naozaj som inde, ako ľudia v mojom veku… Toto sa ma nemôže týkať… Snažila som sa to dosť zľahčovať, a nepripúšťať si realitu.

V tom momente, uprostred rušnej ulice, kedy auta za mnou trubili, nech sa už konečne pohnem s autom ďalej,a neblokujem premávku, sa mi hlave preháňali myšlienky ako formulky na detskej autodráhe! Skrsla však otázka v mojej hlave: “ Za čím sa tak vlastne naháňam? Prečo to vlastne robím? Čo vôbec uháňam, a prečo ten zhon?“ Veď nemám 1000 rokov, a veď doteraz som to nerobila, prečo to robím teraz? Veď to je proti logike!“ Zaparkovala som, a predýchavala! Nahovárala som si, že sa ma to nemôže týkať! Vekovo to nespĺňam!

Zárovoveň ma prekvapilo moje správanie, moje činy, moje myšlienky.. O čo tu vôbec ide? – položila som si otázku sama sebe. Nevedela som na ňu odpovedať! Zostala som prekvapená sama so seba a najmä z toho, lebo som nevedela, prečo sa toto všetko deje!

Prišla som domov a sadla k počítaču. Otvorila som si internet a zadala paramater: „Kríza stredného veku“.

Spĺňam všetko do poslednej bodky, okrem veku. Možno je to fáza uvedomenia si, že začíname starnúť (min. sa to píše).

Čo z toho pre mňa plynie?

Hm. Možno len to, že sa nemám naháňať za ničím, všetko má svoj čas. Mám si ten život vážiť viac, ako doteraz!

Čo sa týka starnutia. Mne to príde, že som starla aj predtým, teraz mi pribudli len nejaké vrásky a najmä skúsenosti, čo majú pre mňa veľmi veľkú hodnotu.

Cítim sa tak isto, ako predtým, obohatená o predošlé skúsenosti.

Rozumiem si skôr s mladšími ľuďmi, vždy to tak bolo, a pevne dúfam, že sa to nezmení.

Dôležitý nie je vek, ale skúsenosti, ktoré nás obohacujú nielen o zážitky, ale aj o vedomosti. A to je cool. .A vek je len číslo na papieri…:)))